Moment, z ktorého naskakujú zimomriavky: Keď prehra chutí ako víťazstvo
To najsilnejšie však neprišlo počas hry. Keď siréna oznámila koniec a Švédi začali oslavovať, naši chlapci padli na kolená. Tvár v dlaniach, horké slzy sklamania a pocit, že všetko úsilie vyšlo nazmar. Vtedy sa však stalo niečo magické.
Vypredaný trenčiansky štadión sa neotočil chrbtom. Tisíce ľudí neodišli k autám. Zostali. A potom to prišlo. Hoci Švédom hrali ich hymnu, celá hala začala zborovo a z plných pľúc spievať tú našu – slovenskú. Bez hudby, len čistý hlas tisícov hrdých Slovákov. Bol to moment, kedy sa zastavil čas. Naši mladí hrdinovia so striebrom na krku a slzami v očiach pozerali na tribúny a pochopili jedno: Vyhrali niečo viac než len medailu. Vyhrali srdce národa.
„Celý štadión po zápase hrdo spieval, národ stál za nami. Hráči ukázali, že Slovensko sa dokáže spojiť a že hokej je fenomén,“ vyznal sa so zovretým hrdlom tréner Dendis.
Hrdí vicemajstri
Kapitán Adam Goljer a brankár Samuel Hrenák neskrývali smútok, no v ich slovách bola cítiť sila. Sme strieborní prvýkrát od roku 2003. Máme generáciu, ktorá sa nebojí nikoho – ani Kanady, ani Švédska. Chlapci, hlavu hore! Hoci nemáte na krku zlato, v našich očiach ste králi. Slovensko dnes nespí, Slovensko dnes oslavuje svojich nových hokejových synov!
About the Author
