Bariéra, ktorú museli prelomiť: Obrázkový slovník a slovenská kuchyňa
Začiatky však neboli len o peniazoch. Predstavte si, že prídete do krajiny, kde nerozumiete ani „mäkké f“. Vyšnohrušovskí farmári to vyriešili geniálne – vytvorili si špeciálny slovensko-nepálsky obrázkový slovník. Vďaka nemu sa dnes už bez problémov dohodnú, či treba nakŕmiť dobytok alebo vyraziť na pole.
A čo naše povestné slovenské dobroty? Tu prichádza vtipný moment. Hoci si na život u nás zvykli, bryndzové halušky ich zrejme neohúrili. Lal Bahadur priznal, že hoci je naše jedlo „celkom dobré“, po šichte si na izbe radšej uvaria svoje – poriadnu porciu ryže a kuraťa na nepálsky spôsob. Chute domova im totiž chýbajú rovnako ako ich rodiny, s ktorými trávia hodiny na telefóne.
Doma nemajú ani elektrinu, tu našli istotu
Pre mnohých z nás je elektrina, teplá voda a pravidelný príjem samozrejmosťou. Pre chlapov ako Roshan alebo Lal je to však komfort, o ktorom sa im doma ani nesnívalo. Niektorí z nich pochádzajú z oblastí, kde nie je zavedený ani elektrický prúd. Na Slovensku našli nielen prácu, ale najmä životnú istotu, ktorú im ich rodná krajina nedokázala dať.
Tento netradičný experiment na Zemplíne ukazuje krutú realitu nášho pracovného trhu – kým našinci utekajú na západ, pre východ sme my zasľúbenou zemou. Nepálci z Vyšného Hrušova sú rozhodnutí: chcú tu zostať aj v najbližších rokoch. Našli tu totiž niečo, čo má pre nich nevyčísliteľnú hodnotu – šancu postarať sa o svojich najbližších na druhom konci sveta.
Zostanú u nás natrvalo alebo si len „nahrabú“ na domy a zmiznú? Sledujte nás aj naďalej, tento príbeh bude mať ešte pokračovanie!
About the Author
