Bronz bol na dosah. Stačilo pár momentov, pár odrazov puku, pár sekúnd. Namiesto medaily však prišla krutá realita – prehra 1:6 s Fínskom a „zemiaková“ pozícia. Slovensko opäť štvrté. Smútok, slzy, sklamanie.
No zatiaľ čo hráči v kabíne bojovali s emóciami, verejný priestor zaplavili reakcie. A jedna z nich vyčnievala nad všetky ostatné. Prišla od známeho moderátora Matej Cifra, ktorého Slováci poznajú ako Sajfu.
A jeho slová rozvírili diskusiu naprieč krajinou.
Sajfa: Neoslavujme štvrté miesto
Sajfa sa na sociálnych sieťach neuchýlil k lacným frázam ani k slepej eufórii. Naopak. Upozornil na niečo, čo mnohým uniklo – mentalitu.
„Keď takýto frajer povie, že čakal od seba viac. Toto by sme ako Slováci mohli viac precítiť. Každý začať od seba.“
Krátka veta. Ale silná.
Reagoval ňou na slová lídra tímu Juraj Slafkovský, ktorý bez obalu vyhlásil: „Štvrté miesto a posledné miesto je to isté. Ani v jednom prípade nemáte medailu.“
Sajfa v tom videl niečo viac než len športové sklamanie. Videl postoj. Viděl hlad po úspechu. A práve ten podľa neho Slovensku často chýba.
„Druhý najmladší tím. Štvrtí na svete.“
Zároveň však nezabudol zdôrazniť fakty. Slovensko malo na turnaji druhý najmladší tím. A napriek tomu skončilo štvrté najlepšie na svete.
„Ďakujeme, bolo to super! Druhý najmladší tím na turnaji! Štvrtí najlepší na svete,“ napísal.
Jeho reakcia nebola hejtom. Nebola útokom. Bola kombináciou hrdosti a výzvy. Hrdosti na mladé mužstvo a výzvy na vyššie nároky.
Práve tento balans si získal obrovskú pozornosť. Jedna časť verejnosti mu tlieskala – vraj konečne niekto pomenoval, že nestačí byť spokojný s účasťou medzi najlepšími. Druhá časť tvrdila, že hráčov treba podporiť bez podmienok. Sajfa však mieril hlbšie.
Slafkovský ako symbol
About the Author
