Individuálni športovci ostali bez odmeny
Paradoxom celej situácie je, že zatiaľ čo hokejisti si rozdelia státisíce eur, väčšina slovenských športovcov z tejto olympiády nedostane nič.
Najbližšie k odmeňovaným priečkam bola skialpinistka Marianna Jagerčíková, ktorá v šprinte skončila na 11. mieste. Odmeny sa pritom v individuálnych športoch vyplácajú iba do 8. miesta.
Systém odmien bol nastavený takto:
- zlato – 60-tisíc eur
- striebro – 50-tisíc eur
- bronz – 40-tisíc eur
- 4. miesto – 25-tisíc eur
- 5. miesto – 18-tisíc eur
- 6. miesto – 12-tisíc eur
- 7. miesto – 8-tisíc eur
- 8. miesto – 6-tisíc eur
Keďže sa však nikto z individuálnych športovcov do tejto osmičky nedostal, olympijský výbor na nich tentoraz nemusel vyplatiť ani euro.
Po Paríži sa vyplatilo menej
Zaujímavé porovnanie ponúkajú aj Letné olympijské hry 2024. Hoci Slovensko tam získalo viac úspechov a dokonca aj medailu, celková suma vyplatených odmien bola výrazne nižšia.
Najväčšiu prémii si odniesol bronzový kanoista Matej Beňuš, ktorý dostal 40-tisíc eur. Ďalší športovci získali menšie odmeny za umiestnenia do ôsmeho miesta.
Medzi nimi bola napríklad tenistka Anna Karolína Schmiedlová či strelkyňa Danka Barteková. Spolu si sedem slovenských športovcov za osem umiestnení rozdelilo približne 169-tisíc eur.
Tentoraz však čísla výrazne narástli – a to najmä preto, že úspech dosiahol kolektívny šport, kde sa odmeny vyplácajú každému členovi tímu.
Diskusia medzi fanúšikmi
Rozhodnutie vyplatiť státisíce eur za štvrté miesto už teraz vyvoláva diskusie medzi fanúšikmi aj odborníkmi. Jedni tvrdia, že hokejisti reprezentovali krajinu a boli len krok od medaily, preto si odmenu zaslúžia.
Iní sa pýtajú, či je správne vyplácať tak vysoké sumy v situácii, keď Slovensko na olympiáde nezískalo ani jednu medailu a mnohé športy zápasia s nedostatkom financií na tréning či mládež.
Isté je len jedno: slovenskí hokejisti sa napriek neúspechu na pódiu domov vrátia s výraznou finančnou prémiou. A tá bude stáť štát desaťtisíce eur.
