„Mladý a pekný? Nezaujíma ma, či je mladý, ani či je pekný. Mňa zaujíma, čo reprezentuje… a reprezentuje takú plejádu ľudí, od ktorých ja by som nič nechcela. Nikdy nič nechcem od nich. Nič!“ Tento drsný odkaz prezidentskému palácu odôvodnila nielen osobnými sympatiami, ale najmä katastrofálnym stavom slovenskej kultúry, ktorú podľa nej súčasná moc nerieši, alebo skôr aktívne ničí. Studenková priznala, že hoci by prijatie vyznamenania za iných okolností považovala za česť, v súčasnej klíme si nevie predstaviť, že by podala ruku niekomu, kto tento stav reprezentuje.
Facka pre „politicky negramotných“ Slovákov
Studenková nenechala nitku suchú ani na bežných občanoch. Doslova jej dvíha tlak prístup ľudí, ktorí tvrdia, že ich politika nezaujíma, pretože ich „vyčerpáva“. Podľa nej ide o nebezpečné zbavovanie sa zodpovednosti, ktoré ohrozuje budúcnosť našich detí.
„Je to také jednoduché zbavovať sa zodpovednosti… ako budú tvoje deti žiť v tomto štáte, keď nebudeš ani voliť?“ pýta sa rozhorčene herečka. Pripomenula, že aj ju jej práca vyčerpáva, ale kontext sveta, v ktorom žije, je pre ňu kľúčový. Zároveň sa dotkla aj témy predsudkov voči svojej profesii. Hnevá ju, že politici aj verejnosť často vnímajú hercov ako „sprostých“, pričom práve herci musia mať načítané a napozerané kvantá materiálov, aby boli nositeľmi myšlienok.
Zdena Studenková týmito slovami opäť rozkopla osie hniezdo. Jej úprimnosť, ktorá hraničí až s provokáciou, rozdelila Slovensko na dva nezmieriteľné tábory. Kým jedni tlieskajú jej odvahe nezradiť svoje zásady ani za cenu prestížneho vyznamenania, iní ju obviňujú z elitárstva a nenávisti k vlastnému národu. Jedno je však isté – Zdena Studenková sa nikoho nepýta na povolenie a jej hnev pocítil v týchto dňoch nejeden „dezolát“ či politik!
About the Author
