Najnovšie meranie volebných preferencií agentúry Focus pre portál 360tka, realizované v závere marca 2026, prináša dôležitý pohľad na nálady slovenskej verejnosti uprostred volebného cyklu. Hoci sa poradie na prvých dvoch priečkach nemení, detailný pohľad na percentá a rozdelenie mandátov naznačuje, že zostaviť stabilnú vládu by bolo v súčasnej konštelácii mimoriadne náročnou, ak nie priam neriešiteľnou úlohou.
Stabilita Progresívneho Slovenska a mierny ústup Smeru
Volebný rebríček naďalej vedie opozičné Progresívne Slovensko (PS), ktoré by v marci získalo 19,1 % hlasov. Napriek vedúcej pozícii ide o mierny medzimesačný pokles o 0,2 percentuálneho bodu. PS sa profiluje ako dominantný subjekt opozície, no zdá sa, že naráža na svoj prirodzený strop, pričom sa mu nedarí výraznejšie oslovovať voličov mimo svojho jadra.
Na druhom mieste sa umiestnila najsilnejšia koaličná strana Smer-SD. Zisk 17,1 % však predstavuje výraznejší pokles o 0,6 percentuálneho bodu oproti februáru. Tento trend môže naznačovať istú únavu voličského kmeňa z vládnej agendy alebo presun časti radikálnejších voličov ku konkurencii na pravej strane spektra. Rozostup medzi PS a Smerom sa tak mierne zväčšil, no stále zostáva v rovine štatistickej chyby, čo predznamenáva pokračujúci súboj o post lídra.
Zdroj: SME
Vzostup Republiky a otázniky nad Hlasom
Najvýznamnejším posunom v prvej trojke je rast hnutia Republika, ktoré posilnilo na 10,6 % (nárast o 0,7 percentuálneho bodu). Prekonanie desaťpercentnej hranice robí z tohto subjektu dôležitého hráča, ktorého sila rastie na úkor vládnej koalície aj mimoparlamentných síl. Pre Republiku ide o potvrdenie dlhodobejšieho trendu, kedy dokáže efektívne mobilizovať protestného voliča.
Naopak, strana Hlas-SD sa nachádza v období stagnácie. So ziskom 8,2 % (mierny nárast o 0,1 bodu) zostáva dôležitou súčasťou politickej mapy, no jej pozícia je v porovnaní s obdobím pred poslednými voľbami výrazne oslabená. Hlas sa v očiach voličov čoraz viac zlieva so Smerom, čo mu sťažuje profiláciu ako samostatnej, umiernenej alternatívy.
Boj o stred a pravicu: Kto prežije?
V stredopravom priestore pretrváva vysoká miera fragmentácie. Hnutie Slovensko (predtým OĽaNO) Igora Matoviča síce zaznamenalo najväčší prepad v rámci prieskumu – o 1,2 percentuálneho bodu na súčasných 8,5 % –, no stále si drží štvrtú priečku. Matovičov volič sa ukazuje ako disciplinovaný, hoci náladový.
Sloboda a Solidarita (SaS) so ziskom 7,1 % a Kresťanskodemokratické hnutie (KDH) so 6,4 % zaznamenali zhodne mierne poklesy o pol percentuálneho bodu. Obe strany sa stabilne držia v parlamentnom pásme, no nevykazujú rastový potenciál, ktorý by im umožnil uchádzať sa o pozíciu lídra bloku. Posledným subjektom, ktorý by prekročil prah parlamentu, sú Demokrati so ziskom 5,4 %. Ich účasť v parlamente je kľúčová pre akékoľvek úvahy o stredopravej koalícii.
Mimo parlamentu: SNS na hrane a návrat Sme rodina?
About the Author
